- k otvoreným rozhovorom s vašimi deťmi.

Aj deti majú svoje problémy: 

• Prečo sa so mnou kamarát/ky nebavia?
• Prečo je učka nespravodlivá?
• Prečo má kamarát/ka lepšie oblečenie, mobil...?
• Čo mám robiť, keď sa cítim opustený?
• Prečo ma kamát/ky ohovárajú?
• Prečo ma mama radšej brata ako mňa?

Ich problémy sa môžu stať väčšie, ako sú oni samé. Pohltia ich a cítia sa nešťastne.

Balíček obsahuje 24 kariet. Na každej karte je zvieratko, ktoré prichádza odovzdať svoje posolstvo. Súčasťou kariet je aj výkladová brožúrka, ktorá posolstvo vysvetľuje.

Vytiahni si jednu kartu a polož ju na stôl. Obzri si obrázok a popremýšľaj, akú radu Ti zvieratko posiela. Potom si prečítaj text v brožúrke, kde nájdeš obšírnejší výklad karty a toho, čo Ti zviera odkazuje (podrobnejší návod nájdete v priloženej brožúrke).

Múdry poradca, ktorý: 

1. POMENUJE PROBLÉM

Dieťa sa často nevie zorientovať vo svojich pocitoch a nevie presne pomenovať, čo ho trápi. Tým, že na problém presne ukážeme, veľa sa vyjasní.

2. PONÚKNE RIEŠENIE
Tento krok prináša úľavu. Zvieratko z karty ponúkne dieťaťu šancu, ako môže zmeniť postoj k situácii. Získa nadhľad a bude sa cítiť lepšie a radostnejšie.

3. ÚKOLUJE :)

Každá kartička obsahuje úlohu, ktorá pomôže precítiť, aké to je, ak problém vnímame INAK.

Menšie deti pracujú s kartami spolu s rodičmi, väčšie môžu aj samostatne. Prácu s kartami si pochvaľujú učitelia v školách aj v škôlkach, detskí 
psychológovia a rodičia. Horná hranica nie je obmedzená, pretože karty sa dotknú aj emócií dospelých. 

Karty, ktoré otvárajú detské srdiečka a zbližujú rodičov s deťmi ešte viac, sú napísané tak, že vedú k premýšľaniu. 

Pricestujú k vám v ručne šitom vrecku.

24 kariet = 24 emócií, situácií a postojov k nim + 24 úloh

Veríme, že vám prinesú pochopenie, že problémy nie sú zlé, ale patria k životu a nádej, že život má svoj krásny zmysel. 

Referencie:

"Úžasným nástrojom, ktorý nám dokáže pomôcť objaviť, pomenovať emócie detí a následne s nimi pracovať sú, podľa môjho názoru, karty pre detskú dušu. Tým, že dieťa musí kartám položiť otázku, vieme zistiť, čo dieťa trápi, môžeme odhaliť boľavé emócie i to, čo trápi jeho srdiečko. Karty sú krásne ilustrované, ľudské, srdečné, deti ich milujú a samy si ich brávajú. Bc. Michaela Šišková, vychovávateľka.

• Karty pre detskú dušu som použila na triednickej hodine s mojou triedou ôsmakov. Keďže mám v triede 21 žiakov, rozhodla som sa pre takúto formu použitia týchto skvelých kariet:

Vybrala som 6 náhodných kariet z vrecúška a každú kartu som rozmiestnila na inom mieste v triede (na prednú lavicu, na okennú parapetu, vzadu na skrinku, na tabuľu...) 

Žiakom som vysvetlila, že v triede máme teraz 6 zvieratiek a tie nám chcú niečo odkázať, povedať, povzbudiť...
Dala som im cca 3 minúty na to, aby sa voľne poprechádzali po triede, pozreli si všetky vybrané zvieratká a nech si vyberú, ktoré zvieratko im je akosi sympatické, niečím im je blízke, niečím sa podobá na nich samých... pri kartičke, ktorá ich zaujala, mali ostať v skupinke, všetci jej sympatizanti...

A tak nastala situácia, že pri niektorom zvieratku boli dvaja žiaci, pri inom šiesti, pri ďalšom traja...

Následne sa v týchto menších skupinkách porozprávali o tom, prečo si vybrali práve toto zvieratko, prečo sa im toto zviera páči a tiež sa snažili pomenovať čo im asi chce to zvieratko odkázať...

Vybrali si spomedzi seba hovorcu, ktorý potom pred všetkými/triedou stručne predstavil ich zvieratko aj s odkazom, ktoré možno to zvieratko chce povedať členom svojej skupinky.

A až po tomto predstavení som im prečítala text o danom zvieratku aj s úlohou z brožúrky k danej hre.

Bolo veľmi zaujímavé, že odkaz, ktorý vycítili oni sami v rámci rozhovoru v malých skupinkách sa dosť podobal odkazu zvieratka z brožúrky. Nebolo to úplne totožné, ale podobnosť sme našli. To predsa ani nebolo cieľom...
Odkaz zvieratka si pozorne vypočuli a súhlasili s ním, ten odkaz myslím, zachytili všetky skupinky.

Čo bolo pre mňa veľmi oslovujúce, že sa v tých malých skupinkách naozaj spojili žiaci, ktorí prežívali nejakú podobnú situáciu v triede, resp. že mali podobný uhol pohľadu na isté situácie vzniknuté v triede.

Myslím, že pre ôsmakov bolo jednoduchšie, ak mali možnosť spojiť sa v skupinke s niekým, kto podobne uvažuje... v ich veku nie každý vie a chce hovoriť pred druhými o sebe. A aj ten odkaz z brožúrky sa akoby ľahšie prijímal, keď bol adresovaný skupinke, nielen jednotlivcovi.

Na záver aktivity si dané zvieratko odfotili a kto chcel, nastavil si ho ako tapetu v mobile... mali možnosť predĺžiť danú aktivitu aj na nasledujúci týždeň... čo ti chcelo tvoje zvieratko pošepkať?

Martina Zápražná, triedna učiteľka 8.A