Rozhovor: Digitálna gramotnosť učiteľov a rozvoj kompetencií vo výučbe
- Novinky
- Rozhovor: Digitálna gramotnosť učiteľov a rozvoj kompetencií vo výučbe
Digitálne technológie sa stali neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania. Od jednoduchých aplikácií na testovanie vedomostí až po komplexné platformy na správu výučby – digitálne nástroje učiteľom otvárajú nové možnosti, ako urobiť vyučovanie interaktívnejším, efektívnejším a prístupnejším pre všetkých žiakov.
Na túto tému sme sa rozprávali s lektorkou Mgr. Milena Öbrink Hobzovou, ktorá odpovedala na otázky o tom:
aké digitálne nástroje sa dnes najviac využívajú vo vyučovaní,
ako ich učitelia môžu efektívne implementovať
a na čo si dať pozor, aby technológie učeniu pomáhali a nie ho komplikovali.
Čo pre vás osobne znamenajú digitálne kompetencie učiteľov a prečo sú dnes kľúčové vo vzdelávaní?
V súčasnosti využívame médiá všetci. Vyhnúť sa im nedá. Preto sú pre mňa digitálne kompetencie dôležitou súčasťou profesijných kompetencií učiteľov vôbec. Nejde len o technickú zručnosť, ale aj o schopnosť ovládať súčasné technológie a zmysluplne ich začleniť do výučby. Rovnako je dôležité vedieť ich kriticky reflektovať. Učiteľ, ktorý digitálne kompetencie má, dokáže žiakom a študentom ponúknuť nielen nástroje, ale aj kontext toho, ako niektoré produkty vznikajú, a viesť ich k tomu, aby neboli len pasívnymi používateľmi, ale uvedomelými, kriticky uvažujúcimi účastníkmi digitálnej spoločnosti.
Ako sa podľa vás zmenila úloha učiteľa v čase, keď sú digitálne technológie vo vzdelávaní čoraz rozšírenejšie?
Úloha učiteľov sa dnes naozaj výrazne zmenila. Už nie sme len nositeľmi informácií, pretože tie sú pre žiakov a študentov ľahko dostupné online. Našou úlohou je skôr byť sprievodcami, ktorí pomáhajú v záplave informácií hľadať podstatné fakty a ukazujú, ako technológie využívať zmysluplne a kriticky nazerať na rôzne produkty, ktorých je v súčasnosti najmä na sociálnych sieťach veľmi veľa. Zároveň pomáhajú vytvárať kontext, poukazovať na rôzne zdroje, z ktorých môžeme čerpať. Pedagóg tiež môže motivovať dieťa a všeobecne mladých ľudí k iným činnostiam, ktorými potom zmysluplne trávia voľný čas.
Ktoré digitálne nástroje a aplikácie pre učiteľov považujete za najpraktickejšie pre učiteľov v každodennej práci?
Tých podľa môjho názoru na trhu existuje pomerne veľa. Za najpraktickejšie považujem tie digitálne nástroje, ktoré skutočne uľahčujú každodennú prípravu a komunikáciu. Patria sem napríklad platformy na videokonferencie (Zoom, MS Teams), pretože umožňujú flexibilné prepojenie so študentmi aj kolegami. Ďalej nástroje na spoluprácu a zdieľanie dokumentov (Google Workspace, Microsoft 365), ktoré výrazne zjednodušujú tímovú prácu. V univerzitnom prostredí často používame tzv. systémy riadenia výučby (napr. Moodle, existuje však aj Google Classroom), kde možno organizovať výučbu, zdieľať materiály a hodnotiť.
Na kreatívne a interaktívne prvky sa mi osvedčili aplikácie ako Mentimeter alebo Slido na spätnú väzbu a zapojenie študentov. Pre prax vyučujúcich by som určite odporučila aj Canvu, prostredníctvom ktorej je možné vytvárať vizuálne atraktívne materiály.
Môžete uviesť konkrétny príklad, ako využitie digitálnych nástrojov vo výučbe zvýšilo motiváciu a zapojenie žiakov?
Jedným konkrétnym príkladom je využitie interaktívnych nástrojov typu Mentimeter alebo Slido počas prednášok. Bežne sa stáva, že študenti skôr pasívne počúvajú, ale keď majú možnosť anonymne reagovať na otázky, hlasovať alebo vkladať vlastné podnety, radi sa zapoja. Mentimeter som napríklad využila pri diskusii o mediálnych stereotypoch: študenti najskôr hlasovali, či s určitými výrokmi súhlasia, a potom sme spoločne rozoberali výsledky. Vďaka tomu sa do diskusie zapojili aj tí, ktorí by sa inak ostýchali hovoriť.
Aký význam má podľa vás mediálna gramotnosť učiteľov a s akými výzvami sa spája jej rozvoj u žiakov?
Hlavnou výzvou pri rozvíjaní mediálnej gramotnosti u žiakov je podľa mňa pretlak informácií a ich rôznorodá kvalita, ďalej vplyv sociálnych sietí a algoritmov, ktoré formujú to, čo mladí ľudia vidia. Problémom je zároveň aj nedostatok času, pretože témy mediálnej výchovy sú len doplnkovou súčasťou učiva. Preto je dôležité hľadať cesty, ako mediálnu gramotnosť prirodzene prepájať s rôznymi predmetmi a s každodenným životom žiakov, keďže médiá nevyužívajú len oni, ale aj my všetci. V digitálnom prostredí trávime veľa času.

Ako môže mediálna gramotnosť učiteľov podporiť rozvoj kritického myslenia u žiakov?
Mediálna gramotnosť je prirodzenou cestou k rozvoju kritického myslenia, pretože pedagógom poskytuje nástroje, ako so žiakmi analyzovať zdroje, overovať informácie a rozpoznávať manipulatívne techniky. Učiteľ, ktorý sám rozumie tomu, ako fungujú médiá a digitálne prostredie, dokáže viesť žiakov k tomu, aby kládli otázky, hľadali súvislosti a neverili informáciám bez overenia. Vďaka tomu sa z bežného „konzumenta“ médií stáva aktívny a kriticky uvažujúci občan. Zároveň považujem za dôležité, aby sa ľudia zaujímali o to, čo sa deje okolo nich, a poznali, ako funguje systém. Uvediem príklad: niekedy politici sľubujú to, čo vôbec nie je v ich právomoci.
Akú úlohu podľa vás zohrávajú mobilné aplikácie ako podporný nástroj v školskom prostredí?
Myslím si, že mobilné aplikácie môžu byť v školskom prostredí veľmi užitočným podporným nástrojom, ak sú využívané s jasným didaktickým zámerom. Na druhej strane vidím riziko v rozptyľovaní a nadmernom používaní. Preto je dôležité nastaviť jasné pravidlá a ukazovať žiakom, že mobilné technológie nie sú len zdrojom zábavy, ale aj prostriedkom na učenie a rozvoj. To je veľmi dôležité.
Zároveň sa domnievam, že musíme hľadať určitú rovnováhu pri používaní aplikácií v škole aj kvôli tréningu sociálnych zručností, keď spolu komunikujeme tvárou v tvár. Veď aj na to je škola: má pripraviť mladých ľudí do života a naučiť ich slušne komunikovať nielen online, ale aj pri osobnom kontakte s inými ľuďmi.
Ako efektívne zapojiť rodičov a žiakov do digitálneho vzdelávania a budovania mediálnej gramotnosti?
Efektívne zapojenie rodičov a žiakov do digitálneho vzdelávania a rozvoja mediálnej gramotnosti vidím predovšetkým v otvorenej komunikácii a partnerstve. U žiakov to funguje vtedy, keď výučba prepája ich každodenné skúsenosti s digitálnym prostredím a ukazuje im praktické príklady, napríklad analýzu obsahu sociálnych sietí alebo overovanie informácií.
U rodičov je dôležité ponúkať im príležitosti na dialóg a vzdelávanie. Môže to fungovať napríklad formou workshopov, diskusií alebo zdieľaných online zdrojov, aby sa sami cítili istejšie v digitálnom prostredí.
„Spoločným cieľom by malo byť, aby škola, žiaci aj rodičia ťahali za jeden povraz a podporovali kritické a bezpečné využívanie médií.“
Aké bezpečnostné a etické zásady by mali učitelia dodržiavať pri využívaní digitálnych technológií vo výučbe?
Učitelia by pri využívaní digitálnych technológií vo vzdelávaní mali vždy dodržiavať bezpečnostné a etické zásady, ktoré chránia ich samotných aj študentov. Patrí sem najmä ochrana osobných údajov, kyberbezpečnosť, keď okrem iného učíme deti používať silné heslá a upozorňujeme ich na online riziká. Určite jednou zo zásad je aj rešpektovanie autorských práv a citovanie zdrojov, čo súvisí s určitou etikou využívania obsahu.
Vyučujúci má viesť žiakov aj k rešpektujúcemu správaniu, teda k istej digitálnej bezpečnosti. A v neposlednom rade ich má učiť overovať informácie a rozlišovať medzi dôveryhodnými a problematickými zdrojmi. Tým, že budeme dodržiavať určité zásady, pomôžeme vytvárať prostredie, v ktorom sa digitálne technológie používajú zmysluplne, bezpečne a zodpovedne.
V čom vidéte rozdiel vo využívaní digitálnych nástrojov na 1. a 2. stupni základných a na stredných školách?
Áno, rozdiel vidím predovšetkým v cieľoch a spôsobe využívania digitálnych nástrojov.
Na 1. stupni základnej školy ide väčšinou o základnú orientáciu v technológiách, hravú formu učenia a podporu motivácie.
Na 2. stupni a na stredných školách sa už kladie väčší dôraz na samostatné využívanie technológií, kritické myslenie, prácu s informáciami a tvorbu vlastných produktov.
Aký jednoduchý krok môže učiteľ spraviť už zajtra, aby posilnil svoje digitálne kompetencie?
Napríklad si môže skúsiť vytvoriť interaktívny kvíz v Mentimeteri.
Ako môžu učitelia rozvíjať svoje digitálne kompetencie a mediálnu gramotnosť prostredníctvom ďalšieho vzdelávania ?
Jednou z možností je určite absolvovať vzdelávanie na Inšpirácii ☺ alebo sa sám zaujímať o sebavzdelávanie v rámci rôznych materiálov k mediálnej výchove, ktoré sú dostupné online.