• Úvod
• Moja inšpirácia
• Remeslá a profesie.

Remeslá a profesie.

Téma týždňa: Čím budem? Remeslá a profesie

Vzdelávacia oblasť: Človek a svet práce 󠄦Ո Človek a spoločnosť

Podoblasť: Remeslá a profesie Ո Ľudské vlastnosti a emócie

Cieľ: Dieťa vie vlastnými slovami prerozprávať počutý príbeh. Dieťa vie opísať základnú pracovnú náplň povolania učiteľ. Dieťa vie určiť a opísať vlastnosti a identifikovať pocity. Dieťa vie identifikovať pozitívne a negatívne ľudské vlastnosti. Dieťa vie vlastnými slovami opísať, aké by mal mať učiteľ vlastnosti.

Pomôcky: príbeh o Vladimírovi, ilustrácia

Metódy: hra, rozhovor, pozorovanie, hodnotenie, praktická činnosť

Zásady: aktívnosť, individuálny prístup, postupnosť, prepojenosť teórie a praxe, vedeckosť, výchovné pôsobenie

Metodický postup

1. Deti si nájdu na koberci pohodlné miesto, kde sa usadia. Budeme si čítať jeden príbeh. Pozorne počúvajte...
2. Deťom čítam príbeh.
3. Po dočítaní nechám deťom tichú chvíľku, aby príbeh doznel. 
4. Deti vlastnými slovami prerozprávajú príbeh, pýtam sa doplňujúce otázky vyplývajúce z textu a na pointu/poučenie vyplývajúce z príbehu.

(Otázky vyplývajúce z príbehu: Kde sa príbeh odohrával? Aké postavy boli v príbehu?   Aké vlastnosti mali tieto postavy? Čo a prečo mal Vladimír zmeniť? Ako mohol inak skončiť príbeh? Čo by sme poradili do budúcna Soničke a Vladimírovi, aby robili inak v povolaní? Čo by ste im zapriali?)

1. Nasleduje rušnejšia časť – deti sa zmenia na lesných lapajov a budú ich napodobňovať – znázorňujú jednotlivé zvieratká pohybom po triede.
2. Nakoniec si zovšeobecníme, aké vlastnosti by mal mať pre nich ideálny učiteľ.

• Podľa pozornosti detí, môžem zaradiť aktivitu, kde deti budú znázorňovať svoj postoj ku vybraným vlastnostiam. Pred aktivitou si dohodneme pravidlá (môžeme hrať v kruhu, môžeme hrať tajne – všetky deti budú mať zatvorené oči, okrem mňa, aby sa nehanbili vyjadriť svoj názor, alebo aby o sebe neopakovali. Poviem/opíšem vlastnosť a dieťa vyjadruje svoj postoj – ak vlastnosť deti vnímajú ako žiadúcu a pozitívnu - vzpaží ruky, ak ako nežiadúcu a negatívnu - dá si ruky v bok. Ak sa dieťa nechce alebo nevie vyjadriť, ruky dá za chrbát. 
• Taktiež sa môžeme zahrať obmenu hry Na kráľa – jedno dieťa bude Vladimír (maska vlka na hlave), ostatné deti sú zvieratká v lesnej škôlke. Keď má dieťa masku vlka na hlave, deti schodia po triede slušne, alebo stoja v pozore...správajú sa tak, ako keby bol vlk Vladimír v triede (vyjadrujú, ako sa cítili mláďatká). Keď si dá dieťa masku z hlavy dole – Vladimír už nie je v triede, deti sa môžu naháňať, spievať, tancovať, tešiť ... Takto to striedame. Na konci aktivity opíšu, čo sa dialo, keď bol Vladimír v triede a keď nebol.
• Ak majú deti potrebu, môžu príbeh alebo svoje pocity výtvarne znázorniť podľa vlastnej fantázie. 

PRÍBEH : Vladimír sa toho veľa naučil

V jednom lese, kde rastú tie najvyššie zelené stromy, tie najväčšie hnedé hríby a tie najsladšie červené jahody, bola jedna lesná škôlka. Chodili do nej všetky lapajské mláďatká lesných zvieratiek – parádnica líštička, hopsavá veverka, brumkavý medvedík, pomalý slimáčik, ale aj skákavá srnka.

            Všetky lapajské mláďatká rady chodili do lesnej škôlky. Každý deň v nej zažili niečo nové a jedinečné. Pani mláďatoučiteľka sovička Sonička mala rada svoje lesné povolanie a každý jeden deň chodila s ooobrovským úsmevom do práce. Veľmi rada mláďatkám rozprávala príbehy, učila ich slušnému správaniu, robila s nimi veľa pokusov, pozorovali a skúmali lupami prírodu a malé chrobáčiky. Rozprávala im aj vtipy, z ktorých sa malí lapaji od smiechu až váľali po zemi na čistinke pri lese. Lapaji sa v lesnej škôlke učili hrou a radi tu trávili čas... No jedného dňa sa udialo niečo nečakané. Mláďatoučiteľka nemohla prísť do práce, lebo musela ostať 10 dní v karanténe kvôli koronavírusu.

            Ku malým lapajom poslala lesná rada nového mláďatoučiteľa – vlka Vladimíra. Malí lapaji ostali v pozore, keď videli, ako sa novému mláďatoučiteľovi lesknú veľké ostré tesáky. Vlk Vladimír si v lesnej škôlke určil vlastné pravidlá, ktoré mali lapaji dodržiavať. Vyžadoval poslušnosť, sedenie v laviciach, málo hrania, veľa učenia. Keď chceli lapaji spievať, Vladimírovi to vadilo, lebo ho z toho bolela hlava. Lapaji mali veľký rešpekt pred mláďatoučiteľom, báli sa čo i len hlások vydať a zrazu sa z tej najsuprovejšej lapajskej škôlky stala smutná škôlka. Jediný, kto v nej bol šťastný ako na obláčiku, bol Vladimír. 

            Konečne sa desať krát vystriedal deň s nocou a do lesnej škôlky sa vrátila zdravá mláďatoučiteľka. Sonička sa poďakovala Vladimírovi, že ju v škôlke zastúpil. Sonička sa pýta lapajov: “Prečo sa tvárite tak čudne?“. Lapaji si len niečo šuškali a zakrývali si labkami šibalské oči. „Deje sa niečo? Sadneme si do kruhu a porozprávame sa, ako sa cítite a čo ste za tých 10 dní zažili.“. Do kruhu si sadli lapaji, Sonička aj Vladimír. Lapaji vyrozprávali, ako sa cítili počas uplynulých 10 dní. Vladimír pochopil, čo urobil zle a povzbudil lapajov, že ak sa im čokoľvek nepáči, treba to pomenovať, aby sa niečo zmenilo. Vladimír sa poučil na vlastných chybách, lapajov pochválil a poďakoval im za to, že mohol s nimi tráviť čas a veľa si toho uvedomil. Nakoniec si dali všetci jedno obrovské lesné chlpaté skupinové objatie.  

            Na konci bol zvonec, no všetkému nebol koniec. Dodnes Sonička aj zmenený Vladimír učia malých lapajov a sú všetci šťastní...

Vlastnosti učiteľa - vizualizácia

Nepriaznivé vlastnosti pre učiteľské povolanie by som v týchto pandemických časoch prirovnala ku korone - znázornila som, čomu sa má učiteľ vyhýbať a od čoho si má udržiavať odstup. Dôležitá je aj psychohygiena, ktorá by učiteľovi pomohla vrátiť sa na správnu cestu. Učiteľ by mal byť vo svojej bubline spokojný, vyrovnaný, šťastný... a takto by ho malo vnímať a hodnotiť aj jeho okolie. Taktiež som využila farebnú symboliku semaforu.

Mgr. Jana Pavlovičová